- Pri senzorickom preťažení nie je mozog schopný spracovať veľké množstvo prichádzajúcich podnetov.
- Typické sú pre tento stav pocity strachu a úzkosti, nepokoj alebo dokonca panika.
- Senzorické preťaženie môže nastať u kohokoľvek, určité osoby však majú toto riziko ešte vyššie.
Čo je senzorické preťaženie?
Senzorické preťaženie, alebo v angličtine overstimulation, je stav, keď z okolitého prostredia prijímate viac vnemov, ako je váš mozog v danej chvíli schopný spracovať. Toto preťaženie môže byť spôsobené ktorýmkoľvek zo zmyslov (zvuky, vône, záblesky svetla…) alebo aj ich kombináciou. Môže ho zažiť ktokoľvek, určité skupiny ľudí však môžu byť ohrozené viac. Výrazne líšiť sa môžu aj prejavy tohto stavu, väčšinou ich však sprevádzajú pocity úzkosti, strach, podráždenie, všeobecný diskomfort, neschopnosť sa v danej chvíli rozhodnúť alebo dokonca panika.
Kto je rozvojom senzorického preťaženia najviac ohrozený?
Ako už bolo spomenuté, senzorické preťaženie môže zažiť ktokoľvek. Určité skupiny osôb však majú riziko jeho rozvoja znateľne vyššie. Sú to najmä:
- ľudia s ADHD,
- ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou (PTDS),
- ľudia s úzkostnou alebo depresívnou poruchou,
- vysoko citliví ľudia,
- ľudia s poruchami senzorického spracovania,
- ľudia s autizmom,
- ľudia s chronickým únavovým syndrómom.
Predstavte si, že sedíte počas horúceho slnečného dňa v záhradke reštaurácie. Slnko praží na každý centimeter vášho tela, z reproduktora tesne vedľa vašej hlavy vyhráva rytmická hudba a od vedľajších stolov k vám doliehajú nesúvislé príbehy o deťoch, práci a partnerských vzťahoch, sprevádzané občasným výbuchom smiechu. Stoly sú tak blízko pri sebe, že sa ramenom utierate o sako položené na vedľajšej stoličke, a vzduchom sa vznáša vôňa najrôznejších pokrmov, ktoré splývajú v jedno s agresívnym parfumom dámy vedľa vás. Ak máte v takom prípade silné nutkanie zapchať si oči, uši aj nosné dierky a aspoň na chvíľu uniknúť do ticha, tmy a samoty, pravdepodobne práve zažívate senzorické preťaženie.
Pri nahromadení týchto triggerov (spúšťačov) nie je váš mozog schopný ich postupne spracovať. Dochádza tak k jeho „zamrznutiu“, ktoré do tela vyšle signál nabádajúci na ukončenie pôsobenia týchto vnemov a na vyhľadanie menej stimulujúceho prostredia.
Aké sú prejavy senzorického preťaženia?
Prejavov senzorického preťaženia môže byť mnoho, a nemusíte nutne zažívať všetky nižšie spomínané symptómy. Najčastejšie sem patria:
- pocit diskomfortu,
- nepokoj,
- intenzívne vnímanie triggerov a neschopnosť ich ignorovať (napr. hlboko vnímate dych alebo ľudí okolo, ktorí nahlas žujú),
- pocity strachu a úzkosti,
- neschopnosť sa rozhodnúť,
- pocit zahltenia
- neschopnosť sa sústrediť,
- túžba uniknúť do pokojnejšieho prostredia,
- nutkanie na obmedzenie vnímania vnemov (zakrytie uší, zatvorenie očí…),
- vyššia náchylnosť na vnímanie textúry látok a povrchov (pocit podráždenia kože).
Čo robiť v prípade senzorického preťaženia?
Akútna pomoc
Pokiaľ sa bezprostredne nachádzate v situácii senzorického preťaženia, najefektívnejším spôsobom jej zvládnutia bude opustiť miesto presýtené vnemami. Ak ste napr. na večierku, odíďte domov. Ak ste v práci alebo na rodinnom obede, snažte sa toto prostredie opustiť aspoň na pár minút – odskočte si na toaletu, do priľahlého parku alebo kamkoľvek, kde bude stimulov menej.
Akonáhle budete mimo zahlcujúce prostredie, neobviňujte sa z "nezvládnutia" situácie, ale snažte sa naopak upokojiť pomocou dychových cvičení či snahou o zameranie na jediný vnem, najlepšie hmatový. Môže ísť napr. o tvrdosť lavičky, na ktorej sedíte, alebo studený a hladký povrch umývadla na toalete. Ak máte možnosť, môžete vyskúšať aj tzv. potápačský reflex. Znamená to, že ponoríte tvár do nádoby so studenou vodou a logicky zadržíte dych – pokým je vám to „príjemné“. Nesnažte sa dych zadržiavať zbytočne dlho a „na silu“.
Existuje ale aj modifikovaná forma, kedy si studený mokrý predmet (uterák, ruky…) pritlačíte na oblasť očí, a opäť na pár okamihov zadržíte dych. Na túto simuláciu ponorenia do vody totiž telo reaguje fyziologickými zmenami, medzi ktoré patrí napr. aktivácia parasympatickej nervovej vetvy a spomalenie srdcového tepu. Tieto procesy podporujú dosiahnutie celkového upokojenia.
Dlhodobá pomoc
Z dlhodobého hľadiska je kľúčový najmä dobrý stresový manažment, kvalitný spánok a zdravý životný štýl – inými slovami sa snažíte dostať do stavu, kedy vás stimuly zvonku tak ľahko „nevyprovokujú“. Pokiaľ totiž budete nevyspatí, hladní a vystresovaní, na preťaženie môže stačiť aj naozaj málo. Pokiaľ navyše viete, že niektoré situácie alebo prostredie u vás riziko senzorického preťaženia zvyšujú, snažte sa im vyhýbať (ak je to možné).
Snažte sa tiež vopred vytipovať rizikové situácie a znížiť riziko rozvoja senzorického preťaženia na minimum. Noste so sebou ochranné pomôcky, ako sú slnečné okuliare, štuple do uší alebo pohodlné oblečenie, ktoré vás nebude škrtiť a hrýzť.
Pokiaľ vás tento stav obťažuje alebo je možné, že spadáte do jednej zo spomínaných rizikových skupín, snažte sa o svojom stave zistiť čo najviac informácií a efektívne s ním pracovať. Najmä u osôb s ADHD, PTSD alebo vysokou citlivosťou môže byť veľmi efektívne identifikovať rizikové faktory a stratégie na upokojenie. V tomto vám poskytne pomoc a podporu okrem iného aj návšteva psychológa či psychoterapeuta. S čím ďalším vám môže pomôcť, a prečo by táto forma terapie nemala byť tabu, sa dozviete v článku Ako sa starať o svoje duševné zdravie? Stavte na psychoterapiu.
Stress management
K lepšiemu zvládaniu stresu vám pomôže vyššie spomínaná psychoterapia či psychologické poradenstvo, existuje však aj mnoho ďalších techník a postupov, ktorými tento cieľ môžete dosiahnuť. Ide napr. o mindfulness, jogu, meditáciu, journaling, aromaterapiu alebo canisterapiu.
Zdravý životný štýl
Z hľadiska zdravého životného štýlu a udržania duševného zdravia je nevyhnutné dbať najmä na vyváženú stravu, pravidelný pohyb a kvalitný spánok. Bližšie informácie o jednotlivých témach a tipy na ich ľahké začlenenie do každodenného života nájdete v našich ďalších článkoch:
- Ako jesť správne alebo zásady zdravého stravovania
- Pohybom k zdraviu: koľko fyzickej aktivity je tak akurát?
- Nedostatok spánku: Zvyšuje stres, chuť do jedla a spomaľuje svalový rast
Čo si z toho odniesť?
Senzorické preťaženie môže postihnúť kohokoľvek, viac sú k nemu však náchylní ľudia s poruchami pozornosti, autizmom, PTSD alebo vysokou citlivosťou. Tento stav sa môže prejavovať rôzne, typicky je ale sprevádzaný pocitom úzkosti a strachu, podráždením a túžbou utiecť do pokojnejšieho prostredia.
Najefektívnejším spôsobom ochrany proti preťaženiu je opustiť miesto s nadmerným pôsobením stimulov. Pomôcť môže tiež vedomé upokojenie pomocou dychu a zaradenie tzv. potápačského reflexu. Z dlhodobého hľadiska je potrebné venovať sa technikám zvládania stresu a dbať na celkový životný štýl – aby ste sa cítili dobre a oddýchnuto.
