- Výskum FOMO spája najmä s používaním sociálnych sietí.
- Negatívne dôsledky FOMO sa môžu premietnuť najmä do psychického, v dôsledku vyššej miery stresu však aj do fyzického zdravia.
- JOMO je na prvý pohľad prívetivým prístupom, ľudia sa s ním však často nestotožňujú a nemôžu tak čerpať z jeho výhod.
Čo je FOMO?
FOMO je skratka pre „fear of missing out“, teda strach z premeškania. Ľudia, ktorí týmto stavom trpia, majú dojem, že ich život nie je dostatočne naplnený, akčný, farebný atď., a zožiera ich pocit, že v ňom stále o niečo prichádzajú. Tento fenomén síce nie je záležitosťou iba posledných desaťročí, s nástupom užívania sociálnych sietí sa ale FOMO zažíva rozmach, a nie je preto divu, že sa oň o to viac zaujímajú odborníci či verejnosť.
Sociálne siete často neodrážajú realitu, ako si napokon môžete prečítať v článku Skreslený svet sociálnych sietí spôsobuje depresie a úzkosti. Ako sa im vyvarovať?. Ich obsah však často nabáda k porovnávaniu sa s ostatnými, čo strach z premeškania ešte umocňuje – tento veľa cestuje, tento už má rodinu, táto žije v zahraničí… ľudia sa potom v dôsledku toho často odpútavajú od svojich životov a namiesto ocenenia toho, čo majú, sa zameriavajú na oblasti, ktoré nie sú naplnené.
Ako môže byť FOMO nebezpečné?
1. Nižšia životná spokojnosť
Ak sa budete na prvom mieste zaoberať životmi iných, zostane vám logicky menej energie pre ten vlastný – to potvrdila aj štúdia Przybylskiho a kolegov. U osôb trpiacich FOMO bola zistená vyššia miera pocitu nedostatočného uspokojenia vlastných potrieb a tiež celkovo nižšia životná spokojnosť. FOMO vytrhuje človeka z reálneho sveta a prítomného okamihu. Zveličene tak vlastne ide o protiklad konceptu mindfulness.- Čo je mindfulness a ako vám môže pomôcť s efektívnejším zvládaním stresu, ale aj FOMO? Dozviete sa v článku Mindfulness: meditácia ako cesta k psychickej pohode
2. Viac času stráveného na sociálnych sieťach
Sociálne siete sú bezodnou studnicou podnetov, ktoré môžu FOMO vyvolať a stupňovať – či už ide o pracovnú úspešnosť, vzhľad, majetok, vzťahy, rodinný stav alebo napríklad cestovanie. Výskum tiež ukazuje, že najmä u dospievajúcich dievčat viedol FOMO k ďalšiemu navýšeniu doby strávenej na sociálnych sieťach, a to pre pozorné sledovanie aktuálneho diania a tiež potrebu vlastnej angažovanosti a tvorby obsahu.3. Narušenie medziľudských vzťahov
Niet pochýb o tom, že nadmerné užívanie sociálnych sietí si na vzťahoch v reálnom živote vyberá daň samo o sebe, FOMO však do medziľudskej interakcie zasahuje aj ďalšími mechanizmami. Ľudia trpiaci strachom zo zmeškania totiž môžu mať problém s rozhodovaním alebo záväzným dohovorom, aj keď ide napríklad len o kávu s kamarátom. Radi si totiž ponechávajú „otvorené možnosti“ pre prípad, že sa im v daný čas naskytne niečo perspektívnejšie.Tento prípad je potrebné odlíšiť od sociálnej úzkosti, keď je dôvodom rušenia stretnutí skutočný pocit zahltenia, úzkosť a panika – v prípade FOMO ide skôr o „vypočítavosť“ a vyzeranie na lepšie príležitosti, hoci toto správanie daná osoba často nemyslí osobne.
4. Negatívny vplyv na duševné zdravie
Vplyv FOMO na mentálnu stránku úzko súvisí s predchádzajúcimi bodmi, konkrétne sa však vo výskume podarilo ako problémové oblasti identifikovať najmä zvýšené riziko rozvoja úzkostí, depresie, stav zníženého sebavedomia alebo tendenciu k rizikovému správaniu.
Ako sa s FOMO vyrovnať?
S FOMO býva často spájaná skratka JOMO, ktorá znamená „joy of missing out“, teda radosť premeškania. JOMO je vlastne protipólom FOMO – cieli na zníženie doby času strávenej na sociálnych sieťach či vnímanie prítomnosti a reálneho života. Na prvý pohľad síce ide o lákavý koncept, problémom JOMO však je, že sa často stáva iba „nálepkou“. Vedci totiž zistili, že ľudia hlásiaci sa k JOMO často stále zažívajú pocity úzkosti a ich obavy z premeškania pretrvávajú aj po opustení sociálnych sietí.
K eliminácii negatívnych vplyvov FOMO totiž nie je nevyhnutné sa z premeškania nutne radovať, ale skôr sa zamerať na vlastné potreby a ostatné vplyvy nechať plynúť. Nasledujúce tipy vám môžu pomôcť si tento stav lepšie predstaviť a efektívne začleniť do života:
- Trénujte myseľ vo vnímaní prítomnosti: Prežívanie prítomnosti je nielen prostriedkom na lepšie zvládanie stresu, ale umožňuje vám intenzívnejšie vnímať svoje zážitky a pocity, čím prispieva k lepšiemu sebapoznaniu. Vnímavosť navyše eliminuje obavy o budúcnosť alebo výčitky z minulosti, ktoré sú u ľudí častým (a často zbytočným) zdrojom stresu.
- Nastavte si hranice: Frustrácia a strach z premeškania môžu často prameniť z udalostí, ktoré ste podstúpili z dôvodu nedostatočného stanovenia svojich hraníc. Jasne si teda uvedomte, do akej miery ste svojmu okoliu schopní poskytnúť pomoc a oporu a kedy už sú jeho požiadavky na úkor vašej pohody a duševného zdravia. O hraniciach a schopnosti hovoriť „nie“ si môžete prečítať v článku Asertívne techniky ako kľúč k spokojnosti a lepšej produktivite.
- Vyhraďte si čas sami pre seba: Hoci vám fráza „sebapoznanie je základným predpokladom životnej spokojnosti“ môže pripadať ako to najväčšie klišé, časť pravdy v nej nájdete. Ťažko totiž dosiahnete svoj cieľ, keď si ho vopred jasne nestanovíte. Ak strávite pravidelne nejaký čas osamote so svojimi myšlienkami, možno si uvedomíte, čo je pre vás skutočne dôležité a čo je naopak dané skôr tlakom zvonku. Tieto chvíle môžete stráviť napr. meditáciou, ale aj prechádzkou na zmrzlinu. Ďalšie tipy na čas pre seba a sebastarostlivosť nájdete v článku Self‑care: 10 jednoduchých tipov na každodennú seba starostlivosť.
Obmedzte čas na sociálnych sieťach: Sociálne siete sú skvelým nástrojom, ako sledovať okolité dianie a byť v kontakte s ľuďmi – všetkého veľa ale škodí. Pri nevhodnom užívaní sa môžu stať podnetom pre rozvoj nielen FOMO, ale aj ďalších duševných ochorení, porúch príjmu potravy, narušenia vzťahov atď. Ako sa od sociálnych sietí postupne odpútať, si prečítajte v článku Digitálny detox: 7 spôsobov, ako obmedziť čas online a byť sa sebou spokojnejší.
- Neporovnávajte sa: To najťažšie na záver – porovnávanie sa s ostatnými majú ľudia pevne vryté pod kožou. Pravdou však je, že v drvivej väčšine prípadov nepoznáte celý obraz iných ľudí a zameriavate sa len na určité pozitívne fragmenty. Inšpirácia a učenie sa od skúsenejších vám môže pomôcť rozvíjať svoj potenciál, porovnávanie však nevyhnutne vedie k strate radosti a potešenia. Aj v tomto ohľade vám mimochodom môže pomôcť mindfulness, a to cez zameranie sa na seba a vlastný život.
Čo si z toho odniesť?
Strach z premeškania nie je medzi ľuďmi ničím novým, s nástupom moderných technológií však zažíva boom a priťahuje tak pozornosť nielen vedcov. FOMO môže viesť k poruchám duševného zdravia, nadmernému stresu a pocitom úzkosti, narušeniu vzťahov alebo nadbytku času strávenom na sociálnych sieťach.
Protikladom je tzv. JOMO, ktoré premeškávanie „oslavuje“ – často sa ale stáva iba nálepkou a ľudia sa s týmto prístupom skutočne nestotožňujú. K vyššej miere životnej spokojnosti je vhodné skôr trénovať vnímanie prítomnosti, vedieť si nastaviť hranice a do určitej miery spoznať sám seba, minimálne preto, aby ste vedeli, čo vlastne chcete dosiahnuť. Prospešné potom môže byť samozrejme aj obmedzenie používania sociálnych sietí a snaha o minimalizáciu porovnávania sa s ostatnými.
