- Pocit úzkosti a ohrozenia vychádza z evolučného vývoja človeka.
- Úzkostné poruchy sú celosvetovo rozšíreným stavom, podľa Depression and Anxiety association of America však pomoc dostane iba cca 36,9 % chorých.
- Pri terapii pre úzkostnú poruchu je potrebné zamerať sa najmä na psychoterapiu a prvky psychohygieny.
Úzkosť vs. úzkostná porucha
Úzkosť je pre väčšinu ľudí pomerne známym pojmom a s úzkostnými pocitmi ste sa niekedy dozaista stretli aj vy. Málokto však vie, že úzkosť ako taká nemusí byť ničím patologickým – je to evolučný znak, ktorý pomáha človeku prežiť a zahŕňa strach, obavy alebo predtuchy. Vo chvíľach ohrozenia predstavuje adaptačný mechanizmus, ktorý vám pomôže vypustiť všetko okolo, zamerať sa na daný problém a efektívne mu čeliť.
Prečo sa teda úzkosť často skloňuje v negatívnom zmysle? Stavy, ktoré máte zrejme na mysli, sa označujú ako úzkostné poruchy – oproti normálnej úzkosti však nemajú žiadny reálny podklad, objavujú sa aj mimo stavov ohrozenia a človeka tak po psychickej aj fyzickej stránke značne vyčerpávajú. Štatistiky uvádzajú, že s úzkostnými poruchami sa stretáva celosvetovo na 374 miliónov ľudí, pričom prudký nárast bol zaznamenaný najmä v čase covidových opatrení. Existuje mnoho typov úzkostných porúch, medzi tie najznámejšie patrí panická porucha, sociálna úzkostná porucha, obsedantne‑kompulzívna porucha (OCD) alebo hypochondrická porucha.
Aké sú symptómy úzkostnej poruchy?
Úzkosť sa môže u každého jedinca prejavovať iným spôsobom. Vstupuje sem mnoho faktorov, ako je napr. vek, emočná vyzretosť, pridružené ochorenia alebo aj aktuálne životné situácie. Najtypickejší je intenzívny pocit obáv a strachu, ktoré však často nemôžete racionálne priradiť ku konkrétnemu stresoru. Z duševných prejavov môže úzkosť spôsobiť napr.
- nepokoj,
- podráždenosť,
- problémy so spánkom,
- pocit straty kontroly,
- bolesť bez zjavnej organickej príčiny.
Pretože psychika je pevne prepojená s fyzickým zdravím, pocit úzkosti sa veľmi často premieta aj do tejto stránky. Typické je búšenie srdca, zrýchlený dych, potenie, hučanie v ušiach, nevoľnosť alebo chvenie. Dlhodobo môže byť úzkostná porucha spojená s poklesom funkcie imunitného systému, pálením záhy, bolesťami hlavy, blokádami v oblasti krku, alebo napríklad aj škrípaním zubov. Ako už bolo spomenuté, jej prejavy môžu byť naozaj veľmi pestré.
Akú môže mať vznik úzkostnej poruchy príčinu?
Na základe výskumov nemožno jednoznačne určiť pôvod rozvoja úzkostnej poruchy a s veľkou pravdepodobnosťou tomu tak nebude ani v budúcnosti – ide totiž pravdepodobne o súhru viacerých faktorov, ktoré sa logicky budú u každého jedinca do istej miery líšiť. Rizikovými faktormi môžu byť:
- dlhodobý stres,
- dysfunkčné vzťahy (partnerský, rodinný, pracovný…),
- traumatické zážitky z minulosti,
- dysfunkčné sociálne prostredie,
- určité povahové rysy (perfekcionizmus, FOMO…),
- nedostatočná emočná gramotnosť,
- určité ochorenia (chronické ochorenia, závislosti, posttraumatická stresová porucha…).
Aké riziká neliečená úzkostná porucha predstavuje?
Ako už bolo spomenuté vyššie, chronická úzkosť ovplyvňuje vašu myseľ aj telo v mnohých stránkach. Môže negatívne ovplyvňovať vašu schopnosť viesť kvalitný život, brániť vám v dosiahnutí kvalitného spánku, oslabiť váš imunitný systém alebo vás úplne izolovať od okolitého prostredia. Nezriedka môže dochádzať aj k zneužívaniu návykových látok alebo aj sebapoškodzovaniu, aby trpiaci človek „unikol“ realite.
Ako prebieha liečba úzkostných porúch?
Terapia úzkostných porúch je komplexná a cieli predovšetkým na úľavu od nepríjemných symptómov a návrat do „normálneho“ života. Vyžaduje však aktívnu spoluprácu zo strany pacienta. Efektívnymi metódami sú najmä:
1. Psychoterapia
Psychoterapeutické sedenia ponúknu človeku s úzkostnou poruchou nové a nezúčastnené pohľady na jeho stav, čo mu môže pomôcť uvedomiť si isté súvislosti či spúšťače. Zároveň sa učí lepšie pracovať so svojimi emóciami, čo môže v budúcnosti zabrániť ďalšiemu relapsu (znovuvzplanutím stavu, ktorý človeka už zasiahol v minulosti, v tomto prípade teda úzkostná porucha).
Aké formy psychoterapie sú najčastejšie využívané a ako prebieha prvé sedenie? Dozviete sa v článku Ako sa starať o svoje duševné zdravie? Stavte na psychoterapiu
2. Duševná hygiena
V rozvoji alebo naopak pri terapii úzkostnej poruchy hrá veľkú úlohu súčasný životný štýl, pracovné, výživové alebo spánkové návyky a pod. Podstatou je naučenie schopnosti efektívneho zvládania stresu a prevencia jeho hromadenia nad určitú hranicu, keď sa zvýši riziko opätovného rozvoja úzkostnej poruchy. Tieto praktiky môžu slúžiť aj ako záchranný mechanizmus v čase akútneho stresu, kedy pomáhajú stíšiť búrlivú reakciu organizmu a racionálne zhodnotiť danú situáciu.
Medzi efektívne metódy patria napr.:
- meditácia,
- dychové cvičenia,
- pravidelný spánkový režim,
- vyvážená strava,
- vyvarovaniu sa nadužívaniu alkoholu, kofeínu alebo fajčeniu,
- fyzická aktivita.
Zaujíma vás téma psychohygieny viac do hĺbky? Potom si prečítajte článok Psychohygiena: cesta za duševným zdravím
3. Medikamenty
Vyššie spomínané metódy môžu byť terapiou samy o sebe a v niektorých prípadoch sa tak k liečbe pomocou medikamentov vôbec nepristupuje. Pri závažnejších stavoch môžu psychiatri predpísať látky z radu tzv. anxiolytík, čo sú najčastejšie benzodiazepíny, buspirón, selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) alebo noradrenalínu (SNRI). Konkrétna látka vždy závisí od stavu daného jedinca, pridružených ochorení atď.
Je však potrebné poznamenať, že v prípade liečiv spravidla ide o krátkodobú úľavu, ktorá môže zaistiť napr. odznenie najzávažnejších symptómov, lepšiu spoluprácu v terapii atď. Z dlhodobého hľadiska je však nutné naučiť sa základné techniky psychohygieny a tiež navštevovať psychoterapeutické sedenia.
Čo si z toho odniesť?
Úzkosť ako taká má z evolučného hľadiska v ľudskom prežívaní svoje miesto, problém však nastáva v prípade, že trvá dlhodobo alebo vzniká bez racionálneho dôvodu. V takom prípade ide o úzkostnú poruchu, ktorá môže negatívne ovplyvniť psychické i fyzické zdravie a spôsobiť neschopnosť viesť normálny život, izoláciu, zneužívanie návykových látok či sebapoškodzovanie.
Za vznikom úzkostnej poruchy často stojí mnoho faktorov a na správnu diagnostiku treba vždy vyhľadať odborníka, ktorý vylúči prítomnosti iných duševných ochorení, ktorých môže byť úzkostná porucha súčasťou. Pri liečbe tohto stavu sa využíva psychoterapia a základné prvky psychohygieny, pri ktorých sa pacient učí efektívne zvládať stresové situácie, porozumie svojim emóciám a predchádza tak rozvoju ďalších epizód úzkostnej poruchy. V závažných prípadoch môžu byť využité aj liečivá, z dlhodobého hľadiska je však aj tu nevyhnutné zamerať sa na vyššie spomenuté metódy liečby.
